Záber z filmu Od marca do mája

recenzia Od marca do mája

Mama je tehotná. Čo na to tínedžeri?

Eva Andrejčáková

Písmo: A- | A+

</p>

Dá sa uveriť Zuzane Fialovej, keď na filmovom plátne každé ráno členom svojej rodiny kreslí krížik na čelo a večer sa s nimi modlí v p

osteli? Práve na takúto misiu ju do svojho filmového debutu Od marca do mája</em> vybral režisér Martin Pavol Repka. Vytvorila ústrednú postavu šulíkovsky poňatého príbehu, ktorý si treba všimnúť a mať s ním trpezlivosť, aká sa dnes v akčnom svete vôbec nenosí. Doslova božiu.

Nežehlí reverendu

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: ASFK
Zuzana Fialová a Jozef Abafi v filme Martina Pavla Repku Od marca do mája. Foto: Perfilm

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,





Od marca do mája (Česko, 2024)
RÉŽIA Martin Pavol Repka ● SCENÁR Martin Pavol Repka ● KAMERA Tomáš Šťastný ● STRIH Benjamín Kolmačka ● ZVUK Kryštof Blabla ● HUDBA Richard Mašata ● HRAJÚ Zuzana Fialová, Jozef Abafi, Natália Fašánková, Jana Markovičová, Damián Humaj
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 27. 3. 2025
MINUTÁŽ 85 min.

Hodnotenie: 75%

Foto: Perfilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Alenka a zázrak z cudzej krajiny. Foto: ASFK

recenzia Alenka a zázrak z cudzej krajiny

Dokumentárny film režiséra Daniela Dluhého Alenka a zázrak z cudzej krajiny je viacnásobným road movie – vonkajším aj vnútorným, smerujúcim do cieľa, ale potom zas rýchlo naspäť do oveľa bezpečnejšieho bodu štartu. Mladá žena Alena Horváthová pochádza zo Spiša. Po mnohých osudových peripetiách dnes žije v Nemecku, pracuje, má vlastné bývanie, milujúcich ľudí po boku. A vydáva sa na výlet na Slovensko, ozajstný poznávací zájazd – do detského domova, kde vyrastala; do azylového domu, kde našla útočisko; do chudobnej rómskej osady, kde žije jej biologická rodina. Okrem filmového štábu ju na ceste sprevádza aj tútor Michael Jagdmann, ktorý spolu s manželkou Marion zohral v Alenkinom živote zásadnú úlohu, taký deus et machina. Scenáristi Daniel Dluhý a Lukáš Marhefka vkročili svojím filmom do hneď niekoľkých trinástych komnát – dôvody a spôsoby štátom riadeného odoberania detí z pôvodných rodín, verejné vzdelávanie vo vylúčených komunitách, inštitucionálna starostlivosť o opustené deti, záchytná pomoc pre problematickú mládež, sanácia rodinného prostredia či vlastne jej donebavolajúca absencia, etnická inakosť, problém chudoby, žiaľ, už generačnej, no a napokon napríklad otázky vzťahovej väzby ne/nadobudnutej v útlom detstve, ktoré, možno viac než si vieme predstaviť, hýbu naším svetom. Na šesťdesiatminútovú snímku je to veľké sústo, preto nečudo, že sa autori pri viacerých vstupoch do tých trinástych komnát dopustili aj omylov, či skôr...
Záber z filmu Za oponou veľhôr. Foto: Dayhey

recenzia Za oponou veľhôr

„To znie ako báseň: Za oponou veľhôr,“ ozve sa ktosi z prítmia kinosály. Už samotný názov napovedá, že film sa nebude držať iba horských kontúr či efektných horolezeckých kulís. Nahliadne hlbšie – až za horizont známeho. Hlavnou hrdinkou je československá horolezkyňa so slovenskými koreňmi Dina Štěrbová. Metafyzickým priečelím dokumentu sú kompozičné princípy, ktoré vyrastajú z prieniku hudby a matematiky – harmónia tónov a čísel ako kľúč k pochopeniu vyšších súvislostí: „Dotyk absolútna alebo je to zjavenie krásy – pre mňa to bola hudba a matematika. Celý život som sa živila matematikou, ale len málokoho sa mi podarilo presvedčiť, že je nielen užitočná, ale aj krásna, že má podobnú stavbu ako gotická katedrála; pri troche fantázie si môžeme predstaviť, že tunajšie stĺpy predstavujú základné kamene, alebo axiómy, klenba je celková matematická teória, ktorá z toho plynie, a spolu to tvorí úžasný, vznosný celok. A keď človek naozaj vnútorne pochopí akýkoľvek výsledok v matematike, je to akoby sa dotkol absolútna – je to podobné, ako keď vylezie na vysokú horu,“ opisuje Dina Štěrbová. Celý dokument je majstrovsky pretkaný percepciami a úvahami o živote a bytí. Nestráca pritom zo zreteľa ľudský rozmer. Tieto špecifické rozprávačské prostriedky, ktoré možno interpretovať prostredníctvom komplementárnych funkcií rozprávača, ako ich definuje Gérard Genette, prekračujú konkrétny...
Atmosféra na festivale Jeden svet 2024. Foto: Jeden Svet/Šimon Lupták

Festivaly bez podpory fondu. Ako to ovplyvní ich podobu?

V apríli 2025 zásahom Rady Audiovizuálneho fondu nezískalo šesť slovenských filmových festivalov finančnú podporu na ďalšie obdobie, hoci odborná komisia ich jednoznačne odporučila podporiť. Ako to ovplyvní festivaly Jeden svet, Filmový festival inakosti, Cinedu, Be2Can, Scandi a June Film Fest? Do festivalového diania sa podobnými krokmi vnáša nestabilita a neistota, ktorá môže na fungovanie organizačných tímov pôsobiť negatívne. Narážajú na finančné a časové limity, ktoré spôsobujú sklzy v reťazci celkovej organizácie. Zároveň takto vzniká zlá vizitka smerom k domácim, ale najmä zahraničným partnerom. Oslovili sme festivalové tímy, aby nám priblížili, ako sa so situáciou vyrovnávajú a čo čaká ich podujatia v ďalšom období. Jeden svet Festival Jeden svet zameraný na ľudské práva má domácu i medzinárodnú prestíž, radí sa medzi podujatia so silnou tradíciou a navyše napĺňa európsky akt o prístupnosti filmových diel prípravou audiokomentárov pre nevidiacich či špeciálnych titulkov pre nepočujúcich. Po 25 rokoch fungovania je činnosť najstaršieho festivalu dokumentárneho filmu na Slovensku reálne ohrozená. Organizátori spustili zbierkovú kampaň na platforme Donio, kde ho môžu ľudia priamo podporiť. (Zachráňme festival Jeden svet | Donio) Každý príspevok je hlasom za kultúru bez cenzúry, apelujú v statuse na sociálnych sieťach. „Bez ohľadu na to, akú sumu sa nám podarí vyzbierať, ľudia nás zahrnuli veľkou podporou, nielen finančnou, ale...
Zobraziť všetky články